FESTIVAL ZABUDNUTÝCH REMESIEL 2015 časť.3

 

HRÍCH NA DNEŠNÝ DEŇ

Lenivosť

Tož vybráno ze sedmých hríchú kardinálných

Odpustek len za pouhých 12 STRÍBRNÝCH denárov!

Pozor, čarodejnica!

HALTUJ! Ohlas sprostého ludu

Po nocách chodzí, o púlnoci byliny zbíra, praví o sebe, že bylinkárkou est. Odvary chystá, mascičky míšá, praví, že léčitelkou est. Bludy! Tož sprostému ludu zdáti se, že jiné mocnosti v tem sú. Bosoráctví, čarodejníctví, jen samé bezbožnosti! Rituály ďábelské, obscéní provádí na od boha zbloudilých dušách.

LUDÉ POZOR! DO TÉTO VJECI SE NEZAPLÉTAJTE, čaru nepodléhajte, kým církev svatá, od pápeža zeslaná, títo činnosti neprovjerí!

Uprostred stredovekého trhoviska

Do krásneho prostredia hradu perfektne zapasoval koncept prezentácie medieválnych remesiel, zručností, šikovností či vôní a chutí. Veď o tom Festival zabudnutých remesiel primárne je, priblížiť ľuďom remeslá v čo najvernejšej podobe, ako vyzerali v epoche stredoveku, navyše, opäť stvárnené interaktívnym spôsobom. Stredoveké trhy sa mohli konať prakticky každý deň okrem nedele, vtedy sa svätilo.

V Červenokamenskom panstve sa mohli konať napríklad v obci Častá, predsa len, na hrad Červený Kameň je to kus cesty. A tak sa aj my na festivale ocitáme uprostred stredovekého trhoviska a v tomto priestore sa miesili vône dreva, včelieho vosku, kože a chlebových placiek, dymu z kováčskej vyhne, na pohľad lahodili krásne látky, s potom poctivo pracujúcich remeselníkov.

Remeslo vykonával bežný človek, avšak tovar, ktorý vyrábal, sa vo veľa prípadoch líšil od kupujúceho – napríklad či išlo o sedliaka, mešťana, či o šľachtica. Aj napriek tomu, že stredoveký remeselník mal plné ruky práce a jeho výrobky sem-tam skončili i v šľachtických domoch či na samotnom hrade, bolo väčšina remeselníkov zle platených. Kým sa šľachtici bavili kaukliarskymi či žonglérskymi vystúpeniami, remeselníci vykonávali svoje remeslo kdesi v chladnej kôlničke a pracovali zväčša od svitu do mrku,  aby uživili uživili svoje rodiny.

Odporúčame :  Kopaničársky jarmek - 21. októbra 2016 v Starej Turej

Toto bol prípad napríklad sústružníka, ktorý na drevenom sústruhu pretváral kus dreva na tie najbežnejšie výrobky dennej potreby – misky, taniere, lyžičky, poháre, valčeky. Oproti tomu krajčíri, spracovávajúci tie najjemnejšie a najhonosnejšie pestrofarebné materiály pre v prepychu žijúcich mešťanov – bankárov, obchodníkov, nemali do mešca až tak hlboko. Aj festivalová lúka hýrila farbami aj napriek tomu, že bolo veľmi horúco a mnohí sa povyzliekali takpovediac do spodnej bielizne. Páni do ľanových košieľ a bruchov, dámy do spodničiek a lazebničiek (bielizeň určená na kúpanie), a využili možnosť osvieženia v drevenej kadi s vodou. Veď šaty, najmä tie farebné, robia človeka.

A že stredovekí módni fičúri milovali farby, sa návštevníci mohli presvedčiť aj priamo na festivale. Tí majetnejší si obliekali každú nohavicu inej farby a svoje šatstvo mali vyrobené buď z vlny, alebo z drahých a vzácnych, často orientálnych látok, bohato zlatom či striebrom vyšívané, zdobené šperkmi či drahými koženými brašnami. Oproti tomu chudobní sedliaci si nemohli dovoliť dať ušiť svoj odev krajčírovi, a preto si sami spracovávali ľan na plátno, z ktorého si šili strihu, prispôsobený na namáhavú lopotu.

Veľmi dôležité postavenie medzi prostým ľudom mala cirkev. Cirkevní hodnostári a duchovenstvo dávali ľuďom odpovede na všetko doposiaľ nevysvetliteľné (prírodné úkazy, choroby, príčiny hladu a pod.). Odpoveďou bol Boh, zásahy Božej ruky. Neposlušnosť voči Bohu sa kruto trestala. Duchovní však boli ľuďom aj dobrými radcami, nečudo, veď vo veľa prípadoch išlo o vysoko vzdelaných ľudí. Mnohí z nich prepisovali knihy, čím zachovali nielen cirkevné a duchovné pamiatky, ale taktiež historické a kultúrne dedičstvo. Remeslo pisára bolo náročné, pretože trvalo veľmi dlho, kým sa pisár vyškolil, čo sa dialo najmä v katedrálach či v cirkevných školách, navyše musel oplývať dávkou zručnosti, najmä pri zhotovovaní pisárskeho brka a správnej úprave pergamenu, a najmä trpezlivosti. Knihy sa okrem prepisovania taktiež zdobili, a to napríklad farebnými maľbami či lepením zlatých lupienkov.

Navyše pisári, ktorí prepísali množstvo kníh, sa stali vychýrenými a široko-ďaleko. Od pisárok a iluminátoriek sa návštevníci festivalu mohli dozvedieť mnoho zaujímavých poznatkov, napríklad aj to, ako sa v stredoveku vyrábal atrament. Pisári však často písali až do neskorej noci, a preto si na prácu svietili sviečkou vyrobenou z včelieho vosku. Sviečka z včelieho vosku bola výsadou cirkvi, slúžila tiež na liturgiu, a taktiež bohatších šľachticov či kráľovského dvoru. Bežní ľudia si svietili lojovými sviecami, ktoré mali nepríjemný zápach. Vyrobiť sviečku tak, aby sa pri horení neroztiekla, je naozaj majstrovstvo a výsledok šikovného a profesionálneho remeselníka. Veď mešťania, ktorí si z kostolov okrem pokoja na duši a rozhrešenia odnášali na drahých šatách i kvapky včelieho vosku, boli veru riadne namosúrení.

Stredovek sa však nezaobišiel ani bez všakovakých vôní vychádzajúcich z horiacich táborových ohňov. Kuchtičky zo Schatmansdorfu si pre maškrtných návštevníkov festivalu pripravili ochutnávku dobových jedál pripravovaných podľa originálnych receptov zo 14.storočia. V táborovej kuchyni sa jedlá varili na panviciach, na rošte či v kotlíkoch priamo na ohni a z ingrediencií dostupných pre stredovekého človeka. Také zemiaky či paradajky v jedálničku súdobých ľudí hľadali márne. Stredovek si pochutnával na nekvasenom chlebe, hrachovej či ovsenej kaši, jablkách smažených so slaninkou či na pórikovom pyré s vlašskými orechmi a medom. Tí bohatší si mohli dovoliť aj mäsko, no a tí chudobnejší, tí veru boli veľakrát radi, že majú každý deň čo do úst vložiť.

Odporúčame :  Vianočný trh - 10. decembra 2016 na Námestí slobody v Starej Turej

Recept á la stredovek: Jablká so slaninou

Čo budeme potrebovať: jablká, slaninu, bravčovú masť alebo olej, med, soľ, korenie

Postup: jablká očistíme a nakrájame na kocky, zmiešame s nakrájanou slaninou a dáme na panvicu smažiť. Pridáme trochu masti, ale nie veľa, lebo slanina si pustí vlastný tuk. Smažíme asi 10 minút, potom zmes osolíme, okoreníme a na záver zalejeme medom. Pomery a množstvá volíme podľa vlastnej chuti. Hlavne nepresoliť!

Festival zabudnutých remesiel 2015 sa stal svojím jedinečným a konceptom do veľkej miery vernou prezentáciou toho, ako ľudia žili v epoche stredoveku, konkrétne v okolí hradu Červený Kameň. Na svojej púti životom sa stretávali s rôznymi neresťami, nástrahami a neraz sa ťažko vyrovnávali s tým, čo život priniesol, no na druhej strane, v tých zhovievavejších časoch, to bol život aj plný radosti a zábavy. Síce takej trošku inej, akú poznáme my, ľudia žijúci v 21. storočí, no aj tak. Nie je to lákavé preniesť sa aspoň na pár chvíľ o sedem storočí naspäť v čase?

Nadväzuje na článok – Festival zabudnutých remesiel 2015  časť 1.

Nadväzuje na článok – Festival zabudnutých remesiel 2015  časť 2.

 

stredoveka kuchyna

Autorka: Zdenka Schwarzová

 

Páčil sa Vám článok? ? Zdieľajte ho alebo nižšie zanechajte svoj odkaz.

Tu mohol byť aj Váš článok. Prezentujte svoju tvorbu – ukážte sa ľuďom  i Vy.

Kontaktujte nás na : info@remeselnikzoslovenska.sk

 

© 2017 PODPORME REMESLÁ NA SLOVENSKU

Copyright © Verman group s.r.o. Všetky práva vyhradené. Verman group si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

 

Vyjadri svoj názor

x diskusia